V rubrike Headless spovedáme úspešných slovenských podnikateľov, ktorí sa odhodlane vrhli do budovania biznisu.
Ako dlho vznikal nápad založiť značku oblečenia pre cyklistov? Koľko času prešlo od prvej myšlienky po založenie firmy a spustenie výroby?
S bratom sme vtedy boli ešte aktívni cyklisti a s touto myšlienkou sme sa istý čas len zahrávali v mysliach. No keď sme sa už rozhodli, že ideme na to, nabralo to celkom rýchly spád. Do dvoch mesiacov sme zaregistrovali firmu a začali podnikať ďalšie kroky. To bola jeseň 2012 a v roku 2013 sme už predávali prvú kolekciu.
Čo bolo hlavným motorom? Prišla ti úroveň cyklo oblečenia nízka, alebo si si proste povedal že šak my to vieme robiť lepšie a krajšie a vyrobiť na Slovensku?
Našim pôvodným cieľom bolo mať v rukách nejaký vlastný biznis, tak sme začali premýšľať, čo vlastne vieme robiť. Nemáme vyštudované špecializované vysoké školy, ale sme profíci v cyklistike, tak asi niečo tam. Vyrábať bicykle nám prišlo príliš technické a netrúfali sme si na to.
Mysleli sme si, že s oblečením to bude jednoduchšie, veď predsa vieme, ako to má sedieť. Tak sme sa pustili do oblečenia a rýchlo sme si uvedomili že biznis je o mnohých iných veciach, ako len tom, že to tričko má dobre sedieť.
Prišli prvé facky od reality?
Naša hlavná idea bola vyrábať také cyklo oblečenie, ktoré by sme si s bratom radi dali na seba mimo pretekov, keďže tímové dresy sú plné sponzorov, rôznych farieb a nemajú pekný vizuálny koncept. Vymysleli sme si aj “krásny” názov Real Deal Cycle Feel, ktorý naozaj len tak ľahko nevyhláskujete niekomu do telefónu.
Pridali sa k tomu starosti s výrobcami, dodávateľmi, ako to zabaliť a všetko sme sa učili postupne za pochodu. Nakoniec sme skončili pri inom názve, ale pár týždňov pred spustením e-shopu sa nás niekto opýtal či sme si overili, či to niekto nemá zaregistrované. Samozrejme, že mal, tak sme sa na poslednú chvíľu pustili do vymýšľania nového mena.
Prečo nakoniec Isadore?
V tej dobe sme veľa počúvali kapelu Incubus a jedna z ich piesní sa volá Isadore. Dobre nám to znelo, ľahko sa to píše a pamätá, pre Slovákov sa to tiež ľahko vysvetľuje a tak isto, doména bola voľná. 🙂
Minulý rok ste vystrelili s krásnou kampaňou Road Is The Way of Life, za ktorú ste získali klince a dokonca Zlatú EFFIE. Závratne vám stúpli predaje a všetko sa javilo nádherne. Udial sa v histórii firmy nejaký náročný moment, že ste boli jedno rozhodnutie od toho, že s tým seknete?
Až do takého štádia sme sa nikdy nedostali. Počas pandemických rokov sme mali šťastie, že náš segment bol jeden z tých, ktorému to pomohlo. No aj keď sa nám všeobecne darilo, nikdy sme si nepovedali “Už je dobre.” Tie pády k podnikaniu proste patria a keby to všetko šlo hladko, robíme to všetci.
Vieš si spomenúť na pár fakt významných failov, keď ste sa s bratom iba chytali za hlavu a pýtali sa sami seba: “Čo my tu vlastne skúšame?”
Povedal by som, že čosi také sa deje na dennej báze, ale každý rok sa čosi udeje, nepodarí, pokazí. Či už ide o náš produkt, alebo procesy vo firme. Samozrejme, udejú sa aj veci, ktoré sú mimo nášho dosahu a tie proste musíme nejako vyriešiť a ísť ďalej.
Stalo sa, že vám niečo ohrozilo spustenie novej kolekcie?
Napríklad aj teraz nám meškajú niektoré veci na strane výrobcov a pár produktov, ktoré už mali byť v predaji, sa oneskorilo o mesiac. Vôbec to nie je tak, že sme to za prvé dva roky vyladili a už všetko ide jednoducho. Každú sezónu príde problém, ktorú treba riešiť a my sme na to už nachystaní – rátame s tým, že aj keď máme všetko z našej strany nachystané dopredu, čosi sa môže pokaziť.
Predieranie sa pelotónom a niekedy len udržanie tempa stojí obrovské množstvo síl. Vidíš tam paralelu s budovaním biznisu? Predieranie sa, udržanie si pozície, nie vždy fér hra zo strany súperov?
Tých paralel je tam veľmi veľa. Každý deň sa niečo rieši, žiadne super obdobie netrvá príliš dlho. Dnes máme upršané počasie a spomínam si, ako sa mi nechcelo ísť na tréning a šliapať 5 hodín v daždi. Ale bola to ale moja práca, tak som proste išiel. Rovnako je to v podnikaní – ak sa ti práve nedarí, treba to prekonať a zmeniť.
Čo sa týka konkurencie, všetci o sebe vieme, sledujeme sa navzájom. Pri niektorých brandoch si aj ja poviem “Wáu, toto je fakt dobré!” Iné zasa komunikujú na môj vkus príliš namyslene. No platí, že čím lepšia je konkurencia, tým lepší musíme byť my, takže mať silných konkurentov je pre nás len dobré. Každopádne, v týchto pretekoch sa lakťami nestrkáme. 🙂
Si trojnásobný majster sveta v časovke. Tam ide o šprint, podnikanie je dlhodobá zábavka. V akých situáciách využívaš ako Head of Operations svoje šprintérske skúsenosti?
Všeobecne je cyklistika vytrvalostný šport a myslím si, že aj v biznise je dôležitejšie premýšľať dlhodobo. Našťastie, v tíme máme ľudí, ktorí sú v mnohých veciach oveľa skúsenejší ako ja s bratom a nemusia stáť všetky rozhodnutia iba na nás. Samozrejme, že ten rozhodovací proces niekedy trvá dlhšie, ale oplatí sa to. Avšak ako menšia firma musíme byť agilní a veľakrát rýchlejšie reagovať a myslím, že sa nám to zatiaľ darí.
Koľko ľudí sa momentálne nachádza vo vašej firme?
Dokopy máme interný tím okolo 30 ľudí, vrátane marketingového oddelenia. Chvíľu sme mali aj agentúru, no prirodzene sa to vykryštalizovalo tak, že si budujeme vlastný tím.
Otvorili ste predajňu Community Hub, na Crowdberry ste vyzbierali 1,2 milióna eur. Aké sú vaše plány do budúcna?
Prvá investícia z Crowdberry prišla pred koronou a my sme si mysleli, že nastane koniec sveta. Nakoniec to však pre nás dopadlo nadmieru dobre. Veľmi nám pomohla jednak investícia a tiež nárast predajov. teraz sa všetko otočilo a situácia nám veľmi nepomáha. Plány sú narásť na takú veľkosť, aby sme sa mohli začať pozerať po strategickom partnerovi, ktorý by vyplatil našich menších akcionárov a vedel by našu značku posunúť ďalej, nielen finančne.
Obliekať celý jeden profesionálny tím je priveľké sústo?
Je to veľké sústo a presne vieme, koľko to bude stáť. 🙂 Máme ale do budúcna ambíciu spolupracovať s nejakým profesionálnym tímom a viac budeme vedieť v najbližších mesiacoch.
Čo myslíš, ako dlho budete pokračovať v tejto jazde? Máš tušenie, čo iné by si robil, ak nie toto?
Ťažko povedať. Aj po 9 rokoch nás to s bratom stále baví. Nie je to nudná robota, ktorú robíme, lebo musíme. Ale neviem povedať, čo bude o dva roky, o päť, o desať. Ale bude to rovnako ako s cyklistikou, keď ma to už nebude napĺňať, skončím a už asi budem vedieť, čo ďalej. Občas som sa sám seba opýtal, čo budem robiť po Isadore a poviem pravdu, nevedel som. 🙂
Akú jednu radu by si odporučil malým a stredným podnikateľom, majiteľom e-shopov, ktorí pomaly budujú svoj biznis?
Najdôležitejšie je mentálna vytrvalosť. Ak to budete robiť dlhodobo, vytrvalo a kvalitne, výsledky sa určite dostavia.
článok v spolupráci s Ponyhouse
