Viktor Štefaňák: “Ak chceš byť pôžitkár, nemusíš zarábať ani míňať veľa peňazí.”

Otec mu vravieval, že nemá vymýšľať, teraz robí presný opak.

Podľa LinkedInu si založil nemalé množstvo firiem. Čo ti na tom robí takú radosť a ktorú časť toho procesu máš najradšej?

Kedysi to pre mňa bola nadávka. Všetci chceli byť serial entrepreneurs a mali FOMO, že nemôžu robiť tisíc vecí naraz. Ale ja som nebol jedným z nich a možno to teraz len tak vyzerá.

Ja sa až tak veľmi nevnímam. Asi to pochádza z detstva, keď mi tatko hovoril: “Nevymýšľaj, neskúšaj, zaraď sa, buď normálny,” tak teraz robím presný opak a chcem byť všetko, len nie normálny. Na strednej a na výške som bol celkom aktívny chalan, ale čo sa týka realizácie, skôr taký flákač, takže teraz to dobieham.

Čas letí a chcem ho využiť čo najlepšie. Poďme zlepšiť toto, skúsme tamto, stretnime sa s týmto človekom… Ak mi to dáva zmysel, idem do toho. 

Nejde ani o to, že by som mal svoju víziu a napĺňal by ju niekto iný. Som práve ten rozbiehač či poradný hlas na začiatku projektu, ale nie ten, kto to vymyslel. Moje vlastné projekty sú skôr komunitné, neziskovo orientované.

Ktoré boli prvé lekcie, ktoré ťa naučila práca v e-commerce?

Klasika – všetci chcú robiť všetko a keď nastane chyba, zrazu nie je nikto, kto je za ňu zodpovedný. Často chýba business case – síce riešime nejaký problém, ale nie je jasné, kto to bude nakoniec celé platiť. Asi preto radšej vediem nezisky, ten sales nie je taký priamy. Samozrejme, tiež musíš nafundraisovať a nadchnúť tých ľudí svojim projektom, ale v písaní biznis plánov nie som až taký dobrý.

Najdôležitejšie je teda mať zákazníkov a vedieť, odkiaľ prídu tie prachy. Maj napísaný biznis plán, iteruj ho za pochodu, ale vedz, odkiaľ ti prídu peniaze a choď za týmito zákazníkmi čo najskôr. 

Tiež si na základe business case rozober, čo sú tie zdroje, ktoré to budú na začiatku financovať. Či to budú moje peniaze, či potrebujem externé peniaze. Pretože prvý zákazník je často dlhý sales cyklus a ak trh naozaj tvoj produkt chce, ty musíš dovtedy z niečoho žiť.

Či chceš ísť smerom family, friends & fools, či to bude cash positive od prvého dňa. Ideálne je, ak už máš nejaké dohodnuté zákazky, alebo podpísané predkontrakty, pretože ten investor ti nedá peniaze len tak. 

A v neposlednom rade, mať dobre napísané zmluvy. Zmluvy robia dobrých priateľov 😉 

V podcaste Mentalita foundra si vyspovedal veľa zaujímavých hostí. Čo si všímaš, že majú spoločné úspešní foundri e-commerce biznisov?

Majú dobre identifikovaného zákazníka, vedia, ako sa k nemu dostať, ako mu ukázať a predať produkty. Majú vymyslenú stratégiu predaja, udržanie a upselling existujúceho klienta, komunikáciu.

Nemusia mať vášeň pre samotný produkt, ale majú vychytané technické aspekty. Pozri sa na GymBeam. Dalibor Cicman tiež nemal sen založiť firmu s fitness supplementami, ale ako PPC špecialista dokázal so svojím tímom identifikovať niche na trhu, postavili na tom e-shop a majú krásne vymyslenú celú analytiku okolo.

Spoločným znakom úspešných lídrov je, že majú okolo seba ešte lepších ľudí a počúvajú ich. 

Uršula Kráľová z Bloomreach mi naposledy hovorila, že najlepší CEO musí byť profesionál v tom, čo robí, byť ochotný makať veľa hodín a mať víziu. Ona o sebe tvrdí, že vždy môže byť vo firme “len” No. 2, pretože je odborníčka na svoj craft, zároveň hardworker, no chýba jej “vizionárstvo” – preto je tá, ktorá napĺňa víziu svojho CEO. Špičkoví lídri vidia to, čo iní nie a vedia to dobre popísať. Potom je super, keď majú v tíme ľudí, ktorí tú ideu zhmotnia, upracú do čísel a makajú na nej.

Napísal si množstvo článkov o basketbale. Myslíš, že je lepšie, ak podnikateľ niekedy robil šport, či už sólo alebo tímový?

Mám pocit, že áno. Mnohí úspešní vedúci a vedúce firiem sú športovo založení. Šport ti dodáva brutálnu disciplínu – ísť na tréning aj v daždi, aj keď sa ti nechce a podobne. To sa prejavuje aj v podnikaní. 

Na rozdiel od futbalu či basketbalu som nikdy nerobil súťažne individuálny šport, ale tam to vidím ešte výraznejšie. Vo futbale sa spoľahneš na parťákov, no na bicykli, alebo pri plávaní ideš sám za seba a musíš si to poctivo odmakať bez pomoci. (Spýtaj sa biznis makačov ako Truban, Zahumenský a spol.)

Aj preto si myslím, že tí najväčší CEOs majú tak radi všetkých tých Ironmanov, pretože tam musíš ísť cez kopec stresu a je im to prirodzené. Ale natočil som pár podcastov aj s pár “tučkami” a úprimne sa divím, ako vedia fungovať. 

Si úspešný, robíš do desiatej večera, ale nestaráš sa o seba? To pre mňa nie je komplexná osobnosť. Cením si, keď vidím človeka, ktorý sa aj o seba stíha starať, má uprataný život, možno partnerku, deti, priateľov. Rovnako sa starám o seba – cvičím a meditujem.

Rubrika sa volá Headless. Kedy si sa naposledy pustil od niečoho bezhlavo, bez ohľadu na to, ako to dopadne?

Mal som dve-tri krypto investície, ktoré by niekto možno nazval “bláznivejšie”. Bolo to sexi, nové, veril som tomu a dal som trochu viacej peňazí do bitcoinov, iných coinov a NFTs. Veľmi som nekalkuloval, išiel som do toho takým YOLO prístupom. (smiech)

Inak celý život snívam o tom, že začnem tancovať hip-hop a pred rokom som sa konečne prihlásil a začal tam chodiť. 

Spomeniem aj náš merch Pôžitkári – nehovorím, že to bol úplne ultra fuckup, ale skôr super skúsenosť a lekcia. Aj keď sme tam piati chalani stratili tisíc eur a nejaké hodiny života, nevadí mi to. Zažil som príjemné stretnutia, bola to zábava, niečo som sa naučil o fashion biznise.

Ale nerobím také veci, že sa zbalím a vypadnem na dva týždne do Ánd. I keď… možno to je to, čo mi chýba. (smiech)

V Campus Coworku si teraz Customer Relationship Specialist. Čo ťa zamestnáva tieto dni?

V partii som známy ako tmel, spájač, takže názov pozície celkom sedí. Pracujeme so startupmi a foundermi, spájeme ich na podcasty, hackathony, inovačné a akceleračné podujatia.

Na hackatonoch vytvárame priestor, aby sa do firiem a aj štátu priniesli inovácie a všetkým, čo ostali na Slovensku, ukázať, že ak budú dobrí, môžu robiť pre súkromných klientov alebo štát. Takže moja rola je sieťovať šikovných ľudí a vymýšľať možnosti, ako sa realizovať, nech sú ľudia v celom našom ekosystéme spokojní.

Spomeň všetky projekty, v ktorých si teraz zainteresovaný a čo plánuješ v blízkej budúcnosti?

V súčasnosti mi najviac času zaberá Campus. Je super, že spolumajiteľ Dušan Duffek nám dáva možnosť realizovať sa a môžeme si tam robiť čokoľvek. Tam vznikol aj web Zero2Hero – poďme aktivizovať a edukovať mladých ľudí, spájať ich s foundrami, prinášať pracovné pozície. 

Vo svojom podcaste Mentalita foundera mám vďaka týmto kontaktom možnosť hostiť ľudí, ku ktorým by som sa bežne len tak nedostal.

Mali sme tiež firmu s orechovými maslami a potom ma odtiaľ chalani vykopli. Ako som hovoril vyššie – treba mať dobre urobené zmluvy, potom ti to ušetrí emaily od právnikov. (smiech)

Pôžitkári je pre mňa tiež krásny koncept. Chceme týmto komunikovať, že ak chceš byť pôžitkár, nemusíš zarábať ani míňať veľa peňazí. Skutočné pôžitky nemusia stáť veľa – môže to znamenať ísť si ráno zabehať do Horského parku, dať si nejaké drepy, potom si dať kávu s kamošom a stálo ťa to 2,90 eur.

V každom z nás je kúsok pôžitkára – pre niekoho je pôžitok dobrý rum, pre niekoho ísť sa kuknúť na stand-up, niekto vybehne na skialp. Toto chceme komunikovať a vybudovať okolo toho fashion značku, komunitu a priestor – “Pôžitkáreň”, kde by sme robili besedy a čítačky so zaujímavými ľuďmi.

Možno to bude úplný fail a nikto si tie tričká nekúpi, ale… nevadí 🙂