Po 12 rokoch vstúpil do tej istej rieky, ale s ešte väčšími skúsenosťami. Po Europe 2 riadi rebranding Rádia VIVA a porozprával nám o najväčších výzvach krízového manažéra, naháňaňi s nožom po kancelárii či o prietrži mračien na jeho hudobnom festivale.

V 2010 si sa dostal do rádia Okey, ktoré vtedy prechádzalo rebrandingom a repozicioningom na Europu 2. Za tri roky si ho dostal medzi top 3 komerčné rádiá. Mňa zaujalo, že si vtedy mal “len” 27 rokov. Ako sa človek dostane v takom veku na takú pozíciu a čo si už vtedy mal za sebou, keď ti dali dôveru?

Dokonca som aj pátral, či sa niekomu podarilo v takom mladom veku byť šéfom celoplošného rádia a myslím si, že som bol prvý. Ešte predtým, ako som prišiel do rádia, som sa pohyboval v hudobnej branži, hlavne v elektronickej hudbe, organizoval som eventy, chvíľu robil DJa, takže všetci v mojom okolí ma považovali za hudobného fanatika a keď niekto chcel niečo vedieť o hudbe, pýtal sa automaticky mňa.

Môj prvý väčší job bol telefonista, ktorý vymáha pohľadávky a stalo sa aj, že ma s nožíkom naháňali po kancelárii a podobne (smiech). No tam nás naozaj drilovali a pripravovali na zvládanie vynervovaných ľudí a naučili ma veľmi dobre komunikovať, hlavne v krízových situáciách.

V rámci firmy som neskôr prešiel na obchodné oddelenie a to sa stalo mojím chlebíčkom na najbližšie roky. Vtedy som mal asi 22 rokov a prvýkrát som pričuchol k “veľkému biznisu” – riešili sme pohľadávky rádovo v miliónoch korún. Firma nás veľmi kvalitne vzdelávala a získal som tam dobrý základ do ďalšej kariéry. Potom som chvíľu robil vo firme, ktorá sa venuje HR, kde som zas nabral skúsenosti z tejto oblasti.

Čo sa týka rádia, riaditeľ českej Evropy 2 poznal celý trh a nechcel nikoho z brandže, takže sa vybral cestou hľadania úplne nového nepopísaného človeka. Jedna moja známa ma odporučila, lebo ma poznala ako hudobného nadšenca a vravela, že som presne ten typ, ktorý by to mal vyskúšať. A keďže som taký Yes-Man, išiel som do toho. 

Pohovor mal asi päť kôl, bol veľmi náročný, no zrazu som sa jedného dňa prebudil a sedel na manažérskej stoličke. Prvé týždne som sa len spamätával, že čo tu robím a ako som sa sem dostal. Vlastne som nikdy predtým nevidel rádio zvnútra.

No odmalička som si predstavoval, ako robím v rádiu, takže vesmír mi išiel naproti a časom sa mi to splnilo.

Podľa LinkedInu si v každej firme, kde si bol, urobil pekné čísla a všetko rástlo. Aké sú najčastejšie quick fixy, ktoré väčšinou vo firme urobíš ako prvé? 

Vždy, keď som prídem do novej firmy, alebo na nový projekt, urobím veľkú analýzu. V prvom rade sledujem obsadenie ľudí, ciele projektu alebo firmy a naviazanú ekonomika. Či je vízia dobre nastavená, či ju napĺňajú správni ľudia a či to nie je preplácané z hľadiska toku financií. 

Pre mňa je alfou a omegou, aby som vždy spolupracoval so správnymi ľuďmi, v správnom “vibe”. Aby bol ten košík s ovocím zdravý, prvé hnilé jabĺčka hneď vyhádžem, lebo ak je tam iba jedno, časom začnú hniť všetky. Základom je teda dobre namotivovaný tím a s ním potom zvládneš všetko. Aj tie quick fixy najväčších problémov urobíš ľahšie, keď tým ľudia naozaj úprimne žijú. Zažil som aj ponocovačky a prespávanie na gaučoch vo firme, keď niečo horelo, ale na to musíš mať dobre “nahajpovaný” tím, ktorý je ochotný to s tebou absolvovať.

V súčasnosti robíš čosi podobné v rádiu VIVA. Aké tam vidíš paralely a čo je v tomto biznise po dvanástich rokoch iné? Tiež ašpirujete na top 3?

Podobnosť vidím v tom, že Rádio Okey bolo stagnujúce, respektíve, skôr upadajúce a malo staršiu cieľovku. Všetko toto sme zrušili a Europu 2 nanovo vybudovali s radikálne odlišnou a mladšou cieľovou skupinou. V rádiu VIVA sa menil majiteľ, a teda prechádza transformáciou a modernizáciou. V minulosti bola tiež skôr pre staršieho poslucháča a sa snažíme sa osloviť “metropolitného cool 30+ človeka”, v podstate ľudí ako ja a ty (obaja sme tridsiatnici, pozn. red.).

Dokonca teraz pracujem s tým istým parťákom Ľubošom Richterom, s ktorým som rebrandoval Europu 2 a je to pre mňa jeden z top profíkov v rádiovom biznise. Perfektne sa mi s ním pracovalo, je pre mňa skoro ako adoptívna rodina a keď sa uvoľnil na trhu, hneď som ho stiahol k sebe. 

Nemám rád veľkohubé vyjadrenia typu “Budeme zop 3”, ale, samozrejme, snažíme stať sa relevantným hráčom na trhu. To ale predbieham a je miliarda vecí, ktoré predtým treba urobiť. Chceme sa určite etablovať za najväčšími hráčmi a neurobiť chybu ako pri Europe 2, keď niektorí členovia vedenia prišli na trh s heslom na pozadí “Posereme FUNko”, ktoré trh ťažko prežúval. Toto sa s nami ťahalo ďalej a keď sme sa dostávali ku tretej priečke, stále sme boli pomerne ďaleko od FUNrádia a obúchavali nám o hlavu: “No KDE ste za tým FUNkom?” (smiech).

Proste chceme urobiť ten projekt čo najlepšie a poslucháči nám dajú najavo, či sa im páči alebo nepáči.

Trh sa po dvanástich rokoch zmenil tak, že rádiá sú oveľa viac prepojené so sociálnymi sieťami a je tam stále výzva, ako preklopiť svoj produkt do sociálnych sietí. Kedysi rádiá vysielali svoje programy v éteri a socials boli len taký doplnok. Teraz by som povedal, že sa to už skôr preklápa. Rádia pôsobia kontentovo, dramaturgicky a produkčne veľmi veľa na sociálnych sieťach a éter je skôr doplnok toho, čo sa deje na online.

Čo si myslíš o názvoch krízový manažér, alebo manažér zmeny? Nemyslíš, že každý manažér by mal byť automaticky krízový? Keďže viesť firmu, ktorej sa darí, “dokáže každý”, ale až v kríze sa ukáže, čo je naozaj v tebe?

Každý dobrý manažér by mal byť pripravený zvládať krízové situácie. No záleží na type človeka. Ja som taký, že keď sa darí a všetko je v pohode, začínam byť ostražitý. Práve v takom období sa firmám často stáva, že strácajú fokus, zlenivejú a zaspávajú na vavrínoch. Preto sa hovorí, že je náročné byť prvý na trhu, lebo tí za tebou sa všemožne snažia predbehnúť ťa a ty musíš byť ten, ktorý vymýšľa, ako im utekať. Naopak, veľmi rád sa nechávam prefackať negatívnymi obdobiami, lebo vtedy sa človek najviac naučí a je najviac kreatívny.

Dva roky dozadu si zmenil brandžu a nastúpil do Donuterie. V čom si videl najväčší rozdiel voči rádiovej robote?

Veľmi fandím týmto ľuďom a ich projektu a dnes už majú okolo 70 pobočiek po celom svete. Bola to krátka, ale zaujímavá skúsenosť, pretože som robil typ práce, ktorý som doteraz nerobil. Mal som na starosti hlavne dodávateľské vzťahy, skladové zásoby, veľmi pedantnú prácu. Pôsobil som ako Operation manager a musel som si prestaviť mozog z kreatívca s hlavou v oblakoch na striktne tabuľkovú prácu.

Ako som vravel, mám veľmi rád diskomfort, rád sa učím a naučil som sa dívať na biznis z čisto matematického hľadiska.

V kariére si sa venoval aj organizovaniu hudobných podujatí a festivalov a z toho automaticky vyplýva jedna neočakávaná situácia za druhou. Spomeň si na nejaké velikánske prúsery a ako ste ich (ne)vyriešili.

Keď sa obzriem späť, v niektorých situáciách som možnomohol byť tvrdší. No v pamäti sa mi zaryl náš festival elektronickej hudby NEON, ktorý sme robili v 2016. Asi dvadsať minút pred headlinerom, legendárnymi Underworld, sa na nás valila obrovská búrka a vietor dosahoval také rýchlosti, že sme mali pred očami udalosti, ktoré sa udiali na Pohode 2009. So šesť tisíc ľuďmi v areáli sme museli urobiť rýchle rozhodnutie, čo ďalej. Za chrbtom máš kapelu za niekoľko sto tisíc, ktorá je pripravená ísť na pódium a pred očami meteo stanicu, ktorá ukazuje brutálne oko búrky.

Tesne pred rozhodnutím nám ešte volali známi, ktorí boli vzdialení asi dva kilometre vzdušnou čiarou, či sme v poriadku, lebo tam je enormná prietrž mračien. Rozhodli sme sa teda, že evakuujeme areál a asi do desiatich minút bol vyprázdnený. Klobúk dole, bola to perfektne zvládnutá produkcia zo strany Tomáša Medelského. Keď bola búrka bola asi kilometer od nás,  kvapli na nás asi dve kvapky dažďa a zmenila smer a odklonila sa od Zlatých pieskov.

Mysleli sme si, že sa zbláznime od radosti a do dvadsiatich minút sme boli schopní dostať do areálu asi 70 % ľudí a spustiť koncert. Bola tam neskutočná atmosféra, doznievajúci vietor rozfúkaval paru okolo pódia a koncert dopadol úžasne. Obaja interpreti potom prišli z pódia rovno za nami a povedali, že to bol neuveriteľný zážitok a síce deň predtým hrali na legendárnom Glastonbury, ale to sa mohlo schovať a užili si show, akoby mali znova 25.

Najvtipnejšie na tom je, že Underworld je moja obľúbená kapela z mladosti a keď odišli, kolega sa ma po celej tej eufórii opýtal: “A máš s nimi fotku?” No… nemal som, ale na druhej strane, ja tvrdím, že fotky si máš uchovávať v hlave.

Firmám pomáhaš nastavovať brand identity, misiu, víziu, atď. Aké sú tvoje hodnoty a zásady, z ktorých nezľavíš za žiadnych okolností?

Určite čestnosť a “chlapské slovo”. Snažím sa mať čo najkorektnejšie vzťahy, dodržiavať sľuby, dbám na prirodzenú slušnosť medzi ľuďmi. A ako som už spomínal, mám rád nepohodu a výzvy a moje obľúbené príslovie hovorí: “Ak si najmúdrejší v miestnosti, si v nesprávnej miestnosti.” Tomuto podriaďujem všetko, čo sa okolo mňa deje.

Odkáž pár dobrých rád svojmu 25-ročnému ja, ktoré práve odchádza z vysokej školy a nevie, čo chce v živote robiť.

Viackrát som sa nad tým zamýšľal a dával si otázku “Čo by som vtedy urobil inak s dnešným rozumom?” No na druhej strane nikdy neľutujem veci, ktoré som urobil a nič by som nemenil, skôr sa snažím z chýb poučiť. Jedna rada, ktorú by som si dal, je: Nerozmýšľaj a vypadni von. Veľmi som sa to v tom období snažil dostať do zahraničia, ale nepodarilo sa mi to, keďže ma vždy doma udržal nejaký nový zaujímavý projekt. Ale neľutujem to, a ak by som sa vtedy dostal za hranice, nemal by som takýto život, s ktorým som extrémne spokojný.

Dlhé roky si sa venoval hádzanej, teraz ešte pískaš v rakúskej lige. Aké vidíš najväčšie paralely medzi športom a biznisom?

Šport definoval celé moje detstvo, začal som v šiestich rokoch a hrával som ju pravidelne do dvadsiatich. Dalo mi to klasický tvrdý režim športovca – 5 tréningov týždenne a cez víkend zápas. Naučila ma tímovej spolupráci a byť prirodzeným lídrom, keďže som býval kapitán. A často počujem, že sa ľudí na pohovoroch pýtajú, či niekedy robili tímové športy a ak áno, býva to veľké plus. Disciplína, tímová práca, čestnosť, ctižiadostivosť, chuť vyhrávať a byť stále lepší. 

Zažil som krásne detstvo, dodnes sme všetci spoluhráči veľká partia. Na ME juniorov v Luxembursku sme skončili na šiestom mieste a hrali pred plnými hľadiskami veľkých hál, to bol velikánsky zážitok. Týmto spôsobom chcem viesť aj moje deti. Nemusia robiť hádzanú, ale budem rád za každý šport či aktivitu, ktorá ich bude napĺňať.

článok v spolupráci s ponyhouse.sk