Na LinkedIne pomáha osobám a značkám budovať úprimnú komunikáciu. Ako sa díva na budúcnosť tejto siete a prečo na nej zdieľa aj svoje faily?

Si mýtickou postavou LinkedInu, kde ťa pozná asi každý, kto kedy zakopol o túto sieť. Si autor najsledovanejšieho vzdelávacieho obsahu na česko-slovenskom LinkedIne a na svojom profile máš ako pozíciu Chief Storytelling Officer. Prečo takýto názov?

Súvisí to s tým, že na pracovnom trhu a v biznise by si sa mal odlíšiť, vzbudiť nejakú emóciu. Nejde len o to, čo si napíšeš na LinkedIn, lebo to si môžeš za pár sekúnd zmeniť. Veľký zlom nastal, keď sa mi podarilo dostať na konzultáciu u Miša Pastiera a ja som mu povedal, že som social media stratég.

On na mňa pozrel a povedal, že takíto komplexní ľudia, ktorí ovládajú všetky social media, na Slovensku neexistujú. Uvedomil som si, že moja najväčšia pridaná hodnota je v Linkedin. A preto som sa mu začal naplno venovať.

Čo sa týka pozície, jednak využívam storytelling ako základnú metódu mojej komunikácie a zároveň mám veľmi rád časopis National Geography. Práve v ňom má jeden redaktor pozíciu Chief Storytelling Officer a tam som sa inšpiroval.

Čo zaujímavé si robil predtým, ako si začal hackovať Linkedin? Robil si niekedy niečo úplne mimo marketingu?

Ja som pôvodne s marketingom nikdy nič nemal a aj na výške som študoval medzinárodné vzťahy. Vždy som vnímal, že marketing sa rovná reklama a patril som do tej skupinky, ktorá vyhlasuje “Mňa reklama neovplyvňuje”. Ovplyvnili ma iné oblasti, v ktorých som aplikoval moju zvedavosť, napríklad história a vždy som mal v porovnaní s rovesníkmi širší všeobecný prehľad.

Pracoval som napríklad v pivovare ako projektový manažér. Robil som tiež vo firme, ktorá sa zaoberá vyvíjaním inovatívnych spôsobov geotermálneho vŕtania. Môj LinkedIn je taký konzistentný práve preto, lebo som za tie roky nabalil množstvo rozličných skúseností a mám kopec rozmanitých tém, ku ktorým sa viem vyjadriť a neotravujem ľudí stále s tými istým.

Jeden život som si odžil akoby v Bratislave (10 rokov), teraz žijem 4 roky v Košiciach a detsvo som prežil v Michalovciach. Niečo som pocestoval, absolvoval Erasmus alebo napríklad brigádu v španielskom keramickom závode. Tam som odrobil dva mesiace ako sezónny kontrakt, a zrazu mi cinkol na účte aj tretí mesiac, lebo španielska sociálka Seguridad Social má pravidlo, že keď ťa vyhodia, dajú ti ešte podporu.

Toto sú presne tie veci, ktoré ťa učia, že život je všade iný a toto pravidelné vystupovanie z bublín mi dáva výhodu.

V klasickej reklamnej agentúre sa ti nedarilo, nepasoval ti systém práce a nenašiel si vnútornú motiváciu. Čo odporúčaš ľuďom, ktorí skáču medzi povolaniami, či pozíciami? Kedy spoznajú, že TOTO je to, čo chcem naozaj robiť?

Vidím to v dvoch smeroch. Jeden smer je špecializácia, či nakoniec budeš PPC-čkár, analytik, kreatívec. Tu je moja odpoveď online vzdelávanie, ktoré mi veľmi pomohlo. Ak si napríklad na LinkedIne zaplatíš Premium, dostaneš sa k mnohým online kurzom a hneď zisťuješ, čo ťa baví viac a čo menej a môžeš si to rovno skúšať v praxi.

Druhá vec je štýl práce. Napriek tomu, že nie som vymedzený introvert či extrovert, tak určite nie som “poslušný tímový hráč”. Mňa vôbec nebaví byť vo väčšom kolektíve a každý pondelok sa baviť o tom, čo som zažil cez víkend. Úprimne ma to nezaujíma. 

Jasné, je ťažké robiť na seba a cesta k tomu je kľukatá, ale vedel som, že mám dobrú disciplínu, takže keď som si zaumienil, že budem nezávislý, robil som všetko preto, aby to tak dopadlo.

Ako vyzerá tvoj deň? Niekto si ťa objedná na konzultáciu a ty ho naučíš, akým spôsobom má komunikovať, alebo nebodaj zaňho aj píšeš statusy a podobne?

Moja hodnota v spočíva v tom, že som vydal veľa vzdelávacích materiálov, videí a prezentácií. Vždy, keď ma osloví človek alebo firma, mám prichystaný program s názvom LinkedIn Slowtrack. Pozvem ich aj do slovenskej vzdelávacej aplikácie Teemea, ktorej som ambasádorom a tam kombinujem online materiály s video nahrávkami. Postupne takto prechádzame celým LinkedInom, raz za týždeň sa stretneme online a klienti dostávajú praktické úlohy, aby to nebolo len o teórii. Zaujíma ich progres.

Všetko riešim online a z Košíc. Nie všetky vzdelávania sa dajú robiť kompletne online, ale LinkedIn má tú výhodu, že sa deje v počítači a apke. Každému vysvetľujem, že problémom je krivka učenia. Poviem ti nejakú zaujímavú informáciu, ty si niečo zapíšeš, ale o pár týždňov to nevieš interpretovať, lebo si nepamätáš, ako som to myslel. Práve vďaka nahrávkam, ku ktorým sa vieš dostať aj o rok, dokážeš bojovať s tou krivkou učenia.

Ak chce firma rýchle školenie, mám FastTrack, čo sú trojhodinové inšpiratívne prednášky. Snažím sa vytvárať myšlienkových lídrov, baví ma pracovať s osobnosťami. Mám pár riaditeľov, ktorí sa umiestnili v rebríčku TOP 10 najvplyvnejším riaditeľov na SK LinkedIne.

Nikdy nie som úplne spokojný s mojimi videami a inými výstupmi a stále sa snažím zlepšovať a makať na sebe. To ma neustále posúva vpred.


Si odborným garantom prieskumu LinkedIn je in, v ktorom prinášate zaujímavé insighty z tejto platformy. Akú jej predpovedáš krátkodobú a dlhodobú budúcnosť? Povedal by si, že kto tam teraz nie je a nepublikuje, že “okráda svoju firmu”? Je to must-have alebo skôr nice-to-have a záleží od odvetvia?

Skôr nice-to-have. Najviac tu chýba sociálny tlak v regiónoch. V Bratislave je na LinkedIne asi 48 % ľudí, v Košiciach napríklad len 10 %. Predstav si teraz človeka z regiónu mimo hlavného mesta, ktorý bol na mojej prednáške, kde mu hovorím, aká to je geniálna platforma, ale chýba mu zákazník alebo klient, ktorý by ho potľapkal po ramene, že “videl som na LinkedIne tvoj post, super…” Hovorme si, čo chceme, stále to je aj o egu a keď tam chýba nejaké porovnávanie s okolím, nie je to až taká atraktívna platforma.

Čo sa týka krátkodobej budúcnosti, porovnám to s Českou republikou. Asi dva-tri roky dozadu tam bola oveľa väčšia ponuka práce ako dopyt. To donútilo firmy popracovať aj na tejto vrstve – byť atraktívny zamestnávateľ, ukázať leadership. Ak budú firmy pociťovať nedostatok ľudí či rešpektu, začnú ten LinkedIn používať aktívnejšie.

Z dlhodobého hľadiska vnímam, že sa zmenil nákupný proces. Ak s niekým ideš na stretnutie, pozrieš si predtým jeho digitálnu stopu. Niekedy si sa len pozrel, kde človek predtým pracoval a vedel si si ho približne zaradiť. Dnes už ľudia sledujú aj aktivitu človeka na sieti, a stretnutie sa nezačína osobne, ale dávno predtým v počítači alebo apke. Takto sa naň vieš pripraviť lepšie a pre mňa je LinkedIn kontakt nula a osobné stretnutie alebo video hovor už je kontakt jedna.

LinkedIn sa mení. Bývalo to miesto, kde si si hľadal zamestnanca, teraz pridáva prvky a funkcionality, aby si si vedel nájsť odborníka, poskytovateľa služby. Je to sieť, ktorá prakticky nemá konkurenciu a myslím si, že nehrozí, aby v blízkej dobe prišlo niečo, čo bude viac cool. Taký Instagram a TikTok sú v tomto oveľa zraniteľnejšie.


Aké chyby najčastejšie robia ľudia, ktorí sa chcú pravidelne a hodnotne prezentovať na LinkedIne? Na čo zabúdajú? Čo preháňajú?

Prvá chyba je nekonzistentnosť a prístup pokus-omyl. Mnoho ľudí to proste nemyslí vážne, pridajú pár postov a vykašlú sa na to. Nechcú to urobiť poriadne, dať tomu tých 10 – 20 % navyše, vyhrať sa s tým. Ak ma zavolajú niekam na panelovú diskusiu, neodfotím sa len, že aha, tu budem. To je úplný základ. Viem, že vďaka mne sa ľudia môžu dostať k užitočným informáciám, tak urobím 25-slajdovú prezentáciu s ďalšími 24 spíkermi a ich témami.

Ty vďaka tomu zistíš, že tam možno budú ľudia, ktorí ti vyhovujú viac ako ja, lebo sa venujú práve tvojmu odvetviu. Vieš, že Miki tam síce bude až podvečer, ale v rannom bloku bude niečo, čo chceš počuť oveľa radšej.

Z príspevkov, ktoré sa venujú tvojej profesii, musí byť cítiť kredibilitu, dôveryhodnosť. Volám to trust factor. Netreba sa báť ani dlhších formátov. Ak ti ľudia venujú pozornosť a pozrú si tvoj vlog alebo prezentáciu, má to úplne inú cenu, ako dokumentačná fotka, ktorú ľudia uvidia vo feede a povedia si: “Noačo?”

Takýmto ľuďom vravím, že nepotrebujú konzultanta na dokumentáciu. To zvládne hocikto, aj človek, ktorý sa nevenuje marketingu. Preto každému hovorím, že pri témach, ktoré súvisia s tvojou profesiou, odovzdávaj čo najlepšie know-how. Rozbaľ to naplno, a tým pritiahneš ľudí.

Pri uvoľnenejšom dostupnejšom obsahu tiež nikoho nezaujíma, fotka z officu že “u nás je slnečno a u vás ako?” Nech je to skôr o zdieľaní pozitívnej zmeny. Pri tvorbe svojho obsahu si polož otázku, o aké pozitívne zmeny vo svojom okolí alebo odvetví sa usiluješ. Samozrejme, niekto sa s tým nestotožní, ale taký je dnes internet. Postav sa za niečo a niekam tých ľudí nasmeruj.

Takto sa buduje niečo, čo volajú “osobná značka”. Ja to tak nevolám, lebo pre mňa je osobná značka pasívny koncept – chceš byť spájaný s nejakou témou a tú dokumentuješ: “Ja som tu tieeež!” Si realiťák a odfotíš sa na fóre pre realiťákov. No nemeníš status quo, nemeníš zmýšľanie ľudí.

Mne sa páči pomenovanie “myšlienkové líderstvo”. Pozitívne ovplyvňuješ ľudí a dáš tam aj svoj príklad, nech zas neznieš ako alibista. 

Veľa ľudí však nie je takých šikovných v písaní a ich príspevky znejú ako korporátne emaily. Ja LinkedIn prirovnávam k rozhovoru pri káve. Si úprimný a hovorovo mi povieš, čo si myslíš. Taký Twitter je už skôr rozhovor po dvoch-troch pivách.


Tvrdíš, že si minulý rok absolvoval 452 hodín konzultácií, to je cca. hodinka dvadsať denne, ak rátame aj víkendy a sviatky. Inak je to ešte viac a máš tam rekord, že si odkonzultoval 7 hodín za deň. Si workoholik alebo si vieš dopriať relax?

Ja som minulý rok bral tak, že som bol absolútne dostupný, čo znamená, že ak si ma oslovil, ideálne ešte ten týždeň sme si dali video hovor a spoznali sme sa. My si tu stále myslíme, že firmy majú nejaké stratégie a neviem čo, ale často majú len akútnu potrebu a chcú ju hneď vyriešiť, prípadne zistiť, koľko to stojí a ako to funguje.

Podobne som sa mentálne nastavil do pozície, že vždy mám čo robiť. Aj keď práve neriešim klienta, strihám napríklad vlogy, lebo viem, že mi to v budúcnosti prinesie hodnotu.

Aby som ukázal aj slabú stránku, v minulosti som to preháňal takým spôsobom, že ma extrémne bolela pravá ruka a začal som riešiť, že fakt nemôžem za tým počítačom sedieť tak dlho. Našťastie mám teraz malú dcéru, takže sa veľa venujem jej a tiež to kompenzujem športom.

Už neriešim time management ale energy management. Ak si už niekto u mňa zaplatí konzultáciu, nechce tu mať mŕtveho Mikiho. Musím podať výkon, nech to je plnohodnotné. Nesmie byť na mne vidno, že sa nudím alebo sa mi nechce. To ma naučila Lúčnica. Ľudia si kúpili lístok na profesionálne predstavenie, nezaujíma ich, že ti je ťažko po chodbovici. Keď raz niečo odflákneš, poškodí ti to meno.

Páči sa mi v tvojom profile, že pri výpočte pracovných skúseností máš ku každej aj neúspechy. Prečo a akú výhodu ti to dáva pri dohadovaní ďalších konzultácií?

Dostal som spätnú väzbu, že ľuďom príde sympatické, že si človek vie priznať aj chyby. Svoj LinkedIn profil vnímam ako blog. Máš pretlak myšlienok, dáš ich von a veľmi to pomáha. Robím to tým pádom hlavne pre seba, ako formu psychohygieny.

Tiež to o mne hovorí, ako rozmýšľam. Tuto sa niečo podarilo, ale dalo sa to urobiť aj lepšie. Ukazujem ľuďom, že sa nikdy neuspokojím. Nebudem sa ti v tomto rozhovore chváliť, aký som super, ale priznám, že tie videá by som chcel robiť lepšie. To je môj mindset.

Nemusím publikovať každý deň, ale chcem docieliť, že keď ľudia raz za čas uvidia vo feede Mikiho video, tak si ho určite pozrú a dostanú kvalitný obsah aj formu.

článok v spolupráci s Ponyhouse